Ako som zvládla tretí trimester na rizikovom

Na 15. novembra asi nikdy nezabudnem. Išla som ku lekárke na kontrolu, s tým, že som sa necítila fyzicky celkom fit. Častejšie ma v predošlé dni pobolievalo brucho, bola som dosť unavená a mala nechuť do jedla, čo u mňa nebýva teda vôbec zvykom.

No a ona si ma v tej nemocnici rovno nechala. Bola som vtedy v 29. týždni.

Naozaj som sa obávala, že v nemocnici strávim zvyšok tehotenstva. Chvalabohu ma po 5 dňoch pustili domov do kľudového postelného režimu. Nebývam veľmi poctivý pacient, ale v tomto prípade nešlo iba o mňa, takže som bola pevne odhodlaná doktorku poslúchnuť.

Vyplatilo sa a ja som týždeň pred riadnym termínom porodila nádherné zdravé dievčatko.

Ako som však zvládla tých 9 týždňov vám „rozpoviem“ v nasledujúcich riadkoch. Budú o tom ako som to všetko zvládala najmä psychicky, ale aj o tom ako som sa stravovala, aké vitamínové doplnky som užívala, o posteľovej babyshower, ale aj ako výnimočne sme strávili vianočné sviatky :).

Prečo sa to celé vlastne udialo?

Túto otázku som si kládla stále dookola. Som už príliš stará na prvorodičku? (37), veľa pracujem?,…

Vlastne predošlé týždne sa mi diali dosť jasné veci, ktoré ma upozorňovali na to, aby som spomalila. 15. októbra som stratila snubný prsteň, zopár krát som si zabudla telefón v obchodoch (chvalabohu som ho vždy našla), raz som ho dokonca povozila na streche auta,…a podobné veci. Všetko sa to dialo v dosť úzkom časovom pásme a ja už som si myslela, že som úplný debil. Pamätám si, že som sa sama seba pýtala, prečo sa to všetko deje. „Niekto“ mi chce niečo povedať?

Keď sa na to pozerám spätne, znamenalo to asi to, že mám spomaliť.

Minimálne 8 rokov som nebola na dovolenke, akurát tak na predĺženom víkende, pracovala som aj cez víkendy, jednoducho stále bolo niečo, čo bolo potrebné urobiť a nemyslela som na seba. Bola som hlavne psychicky strašne unavená. Odo dňa hospitalizácie mi trvalo 2 týždne kedy som pocítila, že už niesom tak hrozne vyčerpaná. Konečne tá celá únava zo mňa opadla.

Viete čo je na tom najhoršie? Že som to netušila. Jednochu som išla a išla a uvedomila som si to až na nemocničnom lôžku. Ba dokonca až po tých dvoch týždňoch, kedy som pocítila zmenu. Takú ako keď sa vrátite aspoň z 10 dňovej dovolenky.

Teraz si vravím, že chvalabohu. Neviem si predstaviť, že by som v takom stave zvládla nie pôrod, ale hlavne celé šestonedelie. Myslím, že by som skončila minimálne na návštevách u psychológa. Možno teraz preháňam, ale možné je všetko.

Každý týždeň, čo som chodila na kontrolu, som si brala kufor s domnienkou, že tam aj ostanem. Ale doktorka ma vždy pochválila, že vidieť, že ležím a dávam si na seba pozor. A potom som sa usmievala ako lečo a chvíľu bol svet zas gombička a ja som sa cítila ako najsilnejší superhrdina.

Bolo to prekvapivo mojich najkrajších 9 týždňov tehotenstva

Po príchode z nemocnice som zaľahla a začala sa moja posteľová dovolenka. Chodila som akurát tak na toaletu, osprchovať sa, napiť, alebo zaliať si granolu s mliekom. Nevarila som, neupratovala som, len som si čítala a pozerala seriály (Gilmore girls som si pozrela od začiatku do konca) a sem tam som napísala nejaký článok alebo jedálniček na blog.

Mám obrovské šťastie, že môj priateľ pracuje z domu, takže sa o mňa mohol starať. No ale hlavne, to, čo pre mňa robil Luky, by pre mňa (nás) hocijaký muž neurobil. Varil, pral, upratoval a sem tam prišla aj Lukyho mamina, ktorá mi u nej doma zatiaľ pokúpila, poprala a požehlila celú výbavičku.

Veľa som sa bála, ale na druhej strane mi dovtedy samozrejmé veci pripadali tak úžasné a každý deň som cítila vďaku, že som ho prežila s malou Sophi ešte v brušku.

Ten strach som sa práve snažila eliminovať, lebo som vedela, že situáciu môže tak akurát zhoršit. Som človek, čo verí, že všetko je už akosi napísané vo hviezdach a že všetko aj tak bude tak ako má byť. To ma často ukľudňovalo, aj ked som aj tak mávala aj stavy veľkého plaču.

Chodili za mnou kamarátky a najkrajšie spomienky mám na vianočné sviatky a babyshower o ktorých sa dočítate na konci článku.

Keď sa hovorí, že ste našli svoju spriaznenú dušu

(emocionálna vsuvka 🙂 )

Lukáš & Barbora

Náš vzťah bol vždy iný a výnimočný. Ani nevieme, koľko rokov sme naozaj spolu. 7, či 8? Láska totiž vzišla z priateľstva a u nás je to tým pádom úplne naopak ako u väčšiny párov. Veľké vzplanutie a ošial na začiatku sa nikdy nekonal, ale naša láska a hlavne priateľstvo je stále silnejšie a rastie. To čo ma na začiatku štvalo, teraz vnímam ako veľké pozitívum. Ani si neviem predstaviť čo to bude, keď budeme starí babka a dedko. Budeme starí, vášniví pubiši :)))).

A prečo to tu píšem? Som Lukymu strašne vďačná za to akou bol pre mňa oporou. Nie len preto, že sa o mňa non stop staral a ja sa fakt radím medzi náročných „pacientov“, ale preto, že bol 99 % dobre naladený, aj keď už mlel z posledného. Jednoducho mu chcem sto krát denne pripomínať ako moc si ho vážim a ako veľmi ho ľúbim. Možno si to tu nikdy neprečíta, lebo ho na to pravdepodobne neupozorním :), ale čo keď…

Rizikové tehotenstvo ma doviedlo k plánovaniu jedálnička

Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré, no a ja som sa konečne dokopala k tomu začať plánovať naše obedy a večere. Najviac času totiž zaberá rozhodovanie, čo si dám, kedy to uvarím….a keďže Luky je učiteľ gitary a za deň má niekedy aj 9 žiakov a mal sa starať o celý chod domácnosti a o nášho chorého psíka, tak naozaj nebolo na mieste mrhať drahoceným časom.

Vyzeralo to asi tak, že som vymyslela 10 jedál na každý týždeň, ktoré sme jedli počas pracovných dní. Víkendy sme si nechali improvizačné. Na základe jedálnička som napísala nákupný zoznam a Luky chodil každú nedeľu nakupovať, aby mal z čoho variť. Na raňajky nám upiekol granolu, ktorú sme jedli skoro každý deň. Niekedy to bola aj ovsená kaša, vajíčka alebo chlebík s avokádom.

Obedy a večere varil väčšinou deň vopred. Niekdy navaril aj naraz na dva dni.

Všetky jedálničky nájdete tu na blogu, tak budem len rada, ak vás nimi budem inšpirovať.

Pomáhali mi aj kvalitné výživové doplnky a bunkové soli

Tak ako v prvých dvoch trimestroch som užívala magnézium (na základe nariadenia lekárky, skoro až do konca tehotenstva), kyselinu listovú, omega 3, vitamín B a železo som vymenila za toto tekuté, keďže som na jednom vyšetrení mala nižšie hodnoty. Tekuté je vraj ľahšie vstrebateľné. Aj v kombinácii s bunkovou soľou Ferr Phos. Táto pomáha pri anémii, aj pri strate železa, či okysličení organizmu.

TU si o tejto soli môžete prečitať viac.

Okrem týchto vitamínov mi v lekárni Vicky Wall odporučili kombináciu iných solí na spevnenie brušnej steny, na kosti, na zuby, elasticitu kože,…

Boli to: Nat Sulph, Nat Mur (táto soľ je vraj dobrá aj proti páleniu záhy), Calc Fluor (v tehotenstve je prevenciou zubného kazu a tvorby strií (dobré je aj lokálne použitie Calc Fluor a Silicei) a Calc Phos (Calc Phos potrebné vo zvýšenej miere v tehotenstve (rast plodu). Jeho nedostatok v tehotenstve sa prejavuje kŕčami). Vhodná soľ pre ženy vyčerpané dojčením alebo silným menzesom. Dobrá na obnovu krvi po pôrode (spolu s Ferr phos – doplnenie železa a prevencia zápalov).

Výnimočné vianočné sviatky 

Touto vsukou chcem povedať, že aj v ťažké chvíle sa dajú zažívať pekné veci. Myslím si, že aj vďaka nim a pozitívnemu mysleniu som to vydržala tak dlho.

Príprava Vianoc u nás vyzerala presne takto (viď foto nižšie). Žiadny extra poriadok, minimálna výzdoba, ale koláce museli byť. Takže si ma Luky deň pred Štedrým večerom premiestnil do kuchyne na záhradné lehátko. Ja som diktovala postupy a on teda piekol zdravé koláče.

Vianočná večera sa niesla v podobnom duchu. Celý deň vyváral a ja som sa len vyvalovala v posteli a dirigovala ho. Inak trošku mi to asi doteraz ostalo, lebo keď kojím, stále si niečo zabudnem a len naňho kričím „dones mi prosím Ťa utierku (tak ja volám plienku 🙂 ), alebo „dones mi prosím vodičku“, podlož mi prosím vankúš… chúďa!

Na Silvestra to bolo úplne rovnaké. Čakali sme na polnoc a mne to trápne odpočítavanie v televízii prišlo v tú chvíľu tak dojemné, že som sa strašne rozplakala a chcela silno vyoblímať Lukyho. Ako som sa tak naňho vrhla a zahrňovala ho slovami lásky, nevšima som si, že v ruke drží prípitky (šťavu z granátového jablka s citrónom). Takže som mu túto neľahko prateľnú šťavu vyrazila z ruky a obliala nielen postel, ale aj nás. Chytila som taký záchvat smiechu, že som nevedela prestať. Brucho sa mi triaslo, tiekli mi slzy a ja som sa obávala, že v tú chvíľu porodím. Ale nedalo sa prestať a s prestávkami som sa šúlala ešte zopár dní.

Toť uplakaná a následne urehotaná foto 😀 a la rozmázlé oko.

Nočné fotos z vianočného pečenia…

Postelová babyshower žúrka

A toto bol ďalší krásny moment. Kamarátky mi usporiadali surprise babyshowe party. Vedela som, že sa uskutoční, ale to bolo tak všetko.

Kým všetko chystali, ja som bola vyvalená v obývačke a dopisovala jeden z receptov na blog. Počula som len smiechy z kuchyne, tak som bola napätá ako guma na trenírkach, že čo to tam chystajú. Party sa odohrávala v našej spálni, nech sa všetky pomestíme na našu gigantickú posteľ.

Ja som vlastne ani nevedela kto všetko príde. To som zbadala až keď ma priviedli na miesto činu. Kuchynský stôl premiestnený do spálne sa prehýbal pod dobrotami, izba bola vyzdobená balónmi a hlavne bola plná kamošiek. Mimi pripravila nátierky, kvetinovú tortu, Tami priniesla šišiek pre celý regiment, Katka ďalšiu tortu … . Prejedla som sa, ako sa na tehotnú v poslednom trimestri patrí :).

Okrem prejedania sa sme sa zahrali takú tú klasickú hru: tipnite si aký obvod brucha má Barbora :). Každá sme si odtrihli kúsok špagátu a na konci prirovnávali ktorá bola najbližšie. Väčšinou mi dopriali o dosť cm naviac. Tú správnu dĺžku špagátu som si spolu so spomienkami starostlivo odložila.

Baby, touto cestou vám ešte raz ďakujem za to, že vás mám :*. Hlavne Mimi, ktorá toto celé zmanažovala.

Cítim obrovskú vďaku, keď tu tak sedím za počítačom a píšem tieto riadky. Na hrudi mi v nosiči spí malá Sophia, o ktorú som sa počas tohto obdobia tak neskutočne bála a zároveň som sa na ňu strašne tešila a rozmýšlala, ako tak asi bude vyzerať. Už viem a neskutočne ju milujem.

Ďakujem Ti Ty tam hore.

O prvých dvoch trimestroch tehotnej vegetariánky sa dočítate TU.